Druhá kodifikácia slovenčiny
Hlavný kodifikátor: Ľudovít Štúr
Spolukodifikátori: Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža
Rok kodifikácie:
1843 - dohoda o novej kodifikácií, Hlboké
1844 - oficiálne prijatie novej kodifikácie na zasadnutí spolku Tatrín
Jazykový podklad : kultúrna stredoslovenčina z oblasti Liptova
Znaky štúrovčiny:
- chýba y, ä, ô
- mäkkosť ď, ť, ň, ľ
- RZ platí
- prídavné mená - zakončenie, ktoré pripomína dvojhlásky, napr. dobrje (deti)
- fonetický pravopis, " píš ako počuješ"
- obmedzené é, len v slove dcéra
Kodifikačné príručky:
- Nárečie slovenské alebo Potreba písania v tomto nárečí
- Náuka reči slovenskej
Stúpenci: Ján Botto, Janko Kráľ, Samo Chalupka
Odporca 2. kodifikácie: Ján Kollár, O hlasové potrěbě jednoty medzi Čechy, Moravany a Slováky
Jazyková situácia - jazyková nejednota
